Vedeli ste, že Čína vypestuje 18,4 milióna ton arašidov?

Keď si otvoríte vrecko arašidov, máte veľkú šancu, že držíte v ruke kúsok čínskej provincie Henan. Nie je to náhoda. Čína je v arašidoch veľmoc, s ktorou sa nikto iný nedá porovnať. Podľa štatistickej ročenky Medzinárodnej rady pre orechy a sušené ovocie (INC) za rok 2025 vypestovala v sezóne 2024/25 18,4 milióna ton arašidov. Druhá, tretia a štvrtá krajina v poradí na toto číslo nedosiahnu ani dokopy.

A potom je tu paradox, kvôli ktorému stojí za to čítať ďalej: najväčší pestovateľ arašidov na svete ich zároveň najviac dováža.

Zhrnutie pre tých, ktorí nemajú čas čítať celý článok

• Svet vypestoval v sezóne 2024/25 približne 51,8 milióna ton arašidov v škrupine. Za desať rokov je to o štvrtinu viac.
• Čína vypestovala 18,4 milióna ton, teda 36 % svetovej úrody. Každý tretí arašid na svete je čínsky.
• India (7,1 mil. t), Nigéria (4,3 mil. t) a USA (2,9 mil. t) majú dokopy 14,3 milióna ton. Čína sama zožne viac ako všetky tri.
• Čína tiež arašidy najviac spotrebuje: podľa odhadov INC vyše 13 miliónov ton ročne, trikrát viac ako India. Viac ako polovica skončí ako arašidový olej.
• Preto je zároveň najväčším dovozcom arašidov na svete. V roku 2024 doviezla vyše 739 000 ton, hlavne zo Sudánu a Senegalu.
• Arašid nie je orech, ale strukovica. Pochádza z Južnej Ameriky a do Číny sa dostal v 16. storočí s portugalskými obchodníkmi.

Koľko arašidov vlastne svet vypestuje

Začnime celkovým číslom. Podľa INC svet v sezóne 2015/16 vypestoval takmer 42 miliónov ton arašidov (počítané v škrupine). V sezóne 2024/25 to bolo 51,8 milióna ton a odhad na sezónu 2025/26 je takmer rovnaký, 51,6 milióna ton.

Pre porovnanie: všetkých stromových orechov dokopy, teda mandlí, vlašských orechov, lieskových orechov, kešu, pistácií a ďalších, svet vypestuje približne 6 miliónov ton jadier. U arašidov je to v prepočte na jadrá okolo 36 miliónov ton, teda úplne iná liga. Sú to najrozšírenejšie „oriešky“ planéty a pestujú sa vo viac ako stovke krajín na všetkých piatich kontinentoch, v páse zhruba medzi 40. stupňom severnej a južnej šírky.

Rebríček najväčších pestovateľov

Takto vyzerá prvá desiatka podľa štatistík INC za sezónu 2024/25 (tony v škrupine):

Poradie	Krajina	Úroda 2024/25	Podiel na svete
1.	Čína	18 400 000 t	36 %
2.	India	7 100 000 t	14 %
3.	Nigéria	4 300 000 t	8 %
4.	USA	2 925 000 t	6 %
5.	Argentína	1 895 000 t	4 %
6.	Senegal	1 800 000 t	3 %
7.	Sudán	1 684 000 t	3 %
8.	Brazília	1 200 000 t	2 %
9.	Indonézia	880 000 t	2 %

Všimnite si, aký veľký je skok medzi prvým a druhým miestom. Čína vypestuje viac ako dva a polkrát toľko čo India. A keď spočítate Indiu, Nigériu a USA, dostanete 14,3 milióna ton. To je stále o štyri milióny menej ako Čína.

V päťročnom priemere (2020/21 až 2024/25) vychádza čínsky podiel úplne rovnako, na 36 %. Nejde teda o jeden mimoriadny rok, ale o dlhodobý stav.

Jedna poznámka pre zvedavých: pri Indii sa zdroje dosť rozchádzajú. INC a americké ministerstvo poľnohospodárstva (USDA) počítajú so 7 až 7,5 milióna ton, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) preberá oficiálne indické čísla a uvádza okolo 12 miliónov ton. Na prvenstve Číny to však nič nemení.

Prečo práve Čína pestuje toľko arašidov

Plocha to nebude. India má arašidových polí dokonca viac ako Čína. Rozdiel robí výnos.

Podľa údajov FAO za rok 2024 zožne čínsky poľnohospodár z hektára zhruba 4 tony arašidov. Svetový priemer je 1,85 tony, indický okolo 2,1 tony. Čína tak má zhruba šestinu svetovej plochy arašidov, ale tretinu svetovej úrody.

Za tým stojí zavlažovanie, kvalitné osivo, hnojenie a hlavne to, že sa arašidy v Číne pestujú v úrodnej Severočínskej nížine, nie na chudobných pôdach závislých od dažďa, ako v mnohých častiach Afriky a Indie.

Najviac arašidov dáva provincia Henan. Podľa čínskeho štatistického úradu tam v roku 2024 zožali zhruba 6,4 milióna ton, takmer tretinu celej čínskej úrody. Druhý je Šan-tung (Shandong) s 2,8 milióna ton. Pre predstavu: keby bol Henan samostatný štát, bol by tretím najväčším pestovateľom arašidov na svete, pred Nigériou.

Paradox: najväčší pestovateľ je aj najväčší dovozca

Tu to začína byť zaujímavé. Čína arašidy nielen pestuje, ale aj vo veľkom nakupuje.

Podľa INC doviezla Čína v roku 2024 dokonca 739 526 ton arašidov (v prepočte na jadrá), viac ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Druhé Holandsko, cez ktorého prístavy prúdia arašidy do celej Európy, doviezlo 410 000 ton. Ešte v roku 2015 pritom Čína dovážala necelých 78 000 ton. Za desať rokov teda dovoz takmer desaťnásobila.

Prečo? Pretože Čína arašidy hlavne spracováva na olej. Podľa USDA ide v Číne na lisovanie viac ako polovica všetkých arašidov, zvyšok sa zje ako potravina. Čína vyrobí zhruba polovicu všetkého arašidového oleja na svete a arašidový olej je tam bežnou súčasťou kuchyne, na vyprážanie aj do woku.

Ako veľká tá spotreba je, ukazujú odhady INC: Čína v roku 2024 spotrebovala viac ako 13,4 milióna ton arašidov (v prepočte na jadrá), viac ako ktorákoľvek iná krajina a zhruba trikrát toľko čo druhá India. Na jedného obyvateľa pripadá 9,5 kilogramu ročne, v Indii 2,9 kilogramu a v USA 4,3 kilogramu. Z našich susedov sa do tabuľky najväčších spotrebiteľov dostalo Poľsko s 2,5 kilogramu a Nemecko s 1,2 kilogramu na osobu.

Odkiaľ Čína dováža? Podľa údajov o obchode za rok 2024 pochádzalo viac ako 98 % čínskeho dovozu arašidov zo Sudánu a Senegalu. Pre obe africké krajiny je čínsky trh absolútne zásadný.

Ako sa arašidy dostali do Číny

Arašidy na prvý pohľad pôsobia ázijsky, zvlášť keď si predstavíte kura kung pao alebo arašidovú omáčku k rezancom. Ich domov je však na opačnej strane planéty.

Kultúrny arašid vznikol krížením dvoch divokých druhov na juhu dnešnej Bolívie a na severozápade Argentíny. Potvrdila to genetická štúdia publikovaná v roku 2016 v časopise Nature Genetics. Indiáni v Južnej Amerike arašidy pestovali tisíce rokov pred príchodom Európanov.

Do Číny sa dostali v 16. storočí, za dynastie Ming. Priviezli ich pravdepodobne portugalskí obchodníci do prístavov v provincii Fu-ťien. Podľa historika Ping-ti Hoa sa prvá písomná zmienka o arašidoch v Číne objavuje okolo roku 1538. Arašidy tak boli pravdepodobne prvou americkou plodinou, ktorá v Číne zapustila korene. Celé ďalšie storočie boli hlavne pochúťkou na hostinách, kým sa nerozšírili po celej krajine.

Orech, ktorý nie je orech

Keď už sme pri botanike: arašid, po slovensky podzemnica olejná (Arachis hypogaea), nie je orech. Patrí do čeľade bôbovitých, rovnako ako hrach, fazuľa alebo šošovica. To, čomu hovoríme burský oriešok, je semeno vo vnútri struku.

A ten struk rastie pod zemou. Rastlina vykvitne nad zemou a po opelení sa stopka s budúcim plodom predĺži, skloní sa k zemi a zavrtá sa do hliny. Až tam sa vyvinie struk so semenami. Botanici tomu hovoria geokarpie. Odtiaľ pochádza aj latinský názov: hypogaea znamená „pod zemou“.

Zbiera sa zhruba päť mesiacov po výseve. Rastliny sa vyorú aj s koreňmi, niekoľko dní schnú na poli a až potom sa od nich oddelia struky.

TIP: Arašidy: všetko, čo o nich potrebujete vedieť.

Odkiaľ pochádzajú arašidy, ktoré jeme v Európe

Možno vás prekvapí, že v európskom dovoze Čína dominuje oveľa menej, než by sa podľa čísel o produkcii čakalo. Väčšinu svojej úrody totiž spotrebuje doma.

Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat pochádzali v roku 2025 traja zo štyroch lúpaných arašidov dovezených do EÚ zvonku z Argentíny. Čína mala podiel okolo 8 %, Brazília 7 % a USA 5 %. Veľká časť arašidov pritom na Slovensko neprichádza priamo, ale cez Holandsko, ktoré funguje ako európsky arašidový prístav.

Aj preto na obaloch nájdete rôzne krajiny. U nás v Ochutnej Orech majú lúpané arašidy natural i veľké pražené arašidy bez soli pôvod v Číne (pražíme ich na Slovensku), kým 100% arašidové maslo vyrábame z argentínskych arašidov.

Ako je to s kvalitou a aflatoxínmi

Pri arašidoch sa často hovorí o aflatoxínoch. Sú to jedovaté látky, ktoré vytvárajú plesne, keď arašidy po zbere nesprávne uskladnia alebo sa skladujú vo vlhku. Sledujú sa preto u všetkých arašidov bez ohľadu na pôvod.

Európska únia má na aflatoxíny jedny z najprísnejších limitov na svete. Pri zásilkách z niektorých krajín navyše nariaďuje zvýšené kontroly priamo na hranici. Podľa nariadenia platného od roku 2025 sa laboratórne kontroluje každá desiata zásilka arašidov z Číny, pri Indii dokonca každá druhá a zásilky musia mať so sebou aj výsledky rozborov.

Z toho plynie jednoduchá rada: kupujte arašidy od predajcu, ktorý pozná svojho dodávateľa a vie, odkiaľ tovar pochádza. A doma ich skladujte v suchu a chlade.

TIP: Ako správne skladovať orechy?

Čo to znamená pre vašu špajzu

Tri veci, ktoré si z týchto čísel môžete odniesť:

1. Cenu arašidov ovplyvňuje Čína dvakrát: Raz ako najväčší pestovateľ, druhýkrát ako najväčší odberateľ. Keď má Čína slabšiu úrodu, nakupuje viac v Afrike a Južnej Amerike a ceny rastú aj v Európe.
2. Oplatí sa čítať krajinu pôvodu na obale: Čínske, argentínske, americké alebo izraelské arašidy sa líšia veľkosťou, chuťou aj tým, na čo sa hodia najlepšie. U nás sú napríklad lúpané arašidy z Číny, nelúpané pražené burské oriešky z USA a arašidové maslo z Argentíny.
3. Arašidy sú stále najdostupnejší „oriešok“: Svet ich vypestuje zhruba šesťkrát viac ako všetkých stromových orechov dokopy (oboje v prepočte na jadrá). Preto sú lacnejšie ako mandle alebo kešu a hodia sa do kuchyne vo veľkom, od arašidovej omáčky na rezance po domáce arašidové maslo.

Záver

Arašidy sú juhoamerická rastlina, ktorá si našla druhý domov v Číne. Za necelých päťsto rokov sa z exotickej pochúťky na hostinách stala plodina, z ktorej Čína vypestuje tretinu svetovej úrody a spotrebuje viac ako polovicu.

Keď si nabudúce nasypete hrsť burských orieškov, spomeňte si, že ste možno ochutnali pole v provincii Henan. Alebo argentínsku pampu, ak práve natieráte arašidové maslo na chlieb.

Časté otázky

Zdroje

Bertioli, D. J. et al. (2016) „The genome sequences of Arachis duranensis and Arachis ipaensis, the diploid ancestors of cultivated peanut“, Nature Genetics, 48(4), s. 438–446. Dostupné z: https://doi.org/10.1038/ng.3517.

Eurostat (2026) EU trade since 1988 by HS2-4-6 and CN8 (DS-045409) [databáza]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ds-045409/ (navštívené 9. 10. 2026).

Európska komisia (2025) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1441. Dostupné z: https://lawplayer.com/eu/act/32025R1441 (navštívené 9. 10. 2026).

FAO (2026) FAOSTAT: Crops and livestock products [databáza]. Rím: Food and Agriculture Organization of the United Nations. Dostupné z: https://www.fao.org/faostat/en/#data/QCL (navštívené 9. 10. 2026).

Ho, P. (1955) „The introduction of American food plants into China“, American Anthropologist, 57(2), s. 191–201. Dostupné z: https://doi.org/10.1525/aa.1955.57.2.02a00020.

International Nut and Dried Fruit Council (2018) Peanut: Technical Information. Reus: INC.

International Nut and Dried Fruit Council (2025) Nuts & Dried Fruits Global Statistical Review 2025. Reus: INC.

USDA Foreign Agricultural Service (2026) Production, Supply and Distribution Online: Oilseeds [databáza]. Washington, D.C.: USDA. Dostupné z: https://apps.fas.usda.gov/psdonline/app/index.html#/app/downloads (navštívené 9. 10. 2026).